Právo je objavovanie starého i nového
O tom nás 24. 11. 2021 presvedčil profesor Markus Wimmer z Johannes Kepler Universität Linz, ktorý pre študentov Právnickej fakulty v spolupráci s Katedrou rímskeho a cirkevného práva pripravil prednášku na tému Verkauf und Sachbeschädigung durch Dritten im römischen und geltenden Recht (Predaj a neoprávnené poškodenie veci tretím v rímskom a platnom práve). Ako napovedá už názov témy, prednáška zahŕňala viaceré prieniky moderného práva nemecky hovoriacich krajín a práva rímskeho. Problematiku z oblasti záväzkového práva profesor priblížil prostredníctvom exegézy kazuistických fragmentov Digesta Iustiniani a platných právnych noriem. Styčným bodom skutkových podstát predstavených prípadov bol postulát: Jedna osoba má škodu, ale nemá žalobu, druhá má žalobu, ale neutrpela žiadnu škodu. Výkladovým cieľom bolo teda odstránenie škody spôsobenej tretím.
Úvodný prípad s rímskoprávnym zameraním predstavil kúpu individuálne určenej veci, otroka, a jeho následné usmrtenie treťou stranou uskutočnené pred odovzdaním kupujúcemu. V dôsledku zásady periculum est emptoris bolo náhodné poškodenie ekonomickou škodou kupujúceho, ktorý bol napriek smrti otroka povinný zaplatiť kúpnu cenu. Aktívnu legitimáciu z deliktnej žaloby actio legis Aquiliae na náhradu škody, mal ale k dispozícii iba predávajúci vlastník. Pre likvidáciu škody preto musel kupujúcemu túto žalobu postúpiť (actio cessa), čo mohol kupujúci v neskoršom rímskoprávnom období vymôcť prostredníctvom žaloby z kúpnej zmluvy (actio empti).
Nadväzujúci prípad sa venoval rozšírenej realizácii už vzniknutého poškodenia. Osoba legitimovaná podľa tretej kapitoly Akvíliovho zákona žalovala pôvodne o náhradu škody spôsobenej zranením jej otroka. Počas súdneho konania však otrok v dôsledku zranení zomrel. Vlastník preto uplatnil aj žalobu podľa prvej kapitoly lex Aquilia (D. 9, 2, 46), a to na najvyššiu hodnotu veci v roku pred škodnou udalosťou. V prípade úspešného presadenia oboch žalôb by však žalovaný utrpel škodu, v dôsledku čoho sa prostredníctvom námietky zlého úmyslu (exceptio doli) uplatnila započítacia konkurencia žalôb (D. 9, 2, 47).
Azda najzaujímavejším exegetickým problémom bolo uplatnenie fikcie mortuus redhibetur. Predmet kúpy, vadný otrok, zomrel náhodou po odovzdaní kupujúcemu. V prípade kauzálnej súvislosti smrti a zranenia otroka tretím, prichádzalo opätovne do úvahy postúpenie žaloby, ktorú mal predávajúci voči škodcovi. Cesia však, tak ako dnes aj v Ríme, niesla riziko insolvencie žalovaného. Pre kupujúceho bolo preto, jednoduchšie uplatniť redhibitórne právo kvôli vecnej vade otroka. To však bolo spojené s vrátením predmetu kúpy. V spomínanom prípade ale otrok zomrel a jeho telo nebolo možné vrátiť. Riešenie prinieslo prétorské právo, ktoré za určitých podmienok uznalo právo kupujúceho redhibovať otroka fiktívne, pričom podmienky sa kazuisticky líšili podľa miery zavinenia kupujúceho.
Podobná právna úprava bola, aj napriek živej diskusii, prevzatá aj do moderných zákonníkov nemecky hovoriacich krajín (rakúsky ABGB a medzitým novelizovaný nemecký BGB). V modernom práve prevláda podľa profesora Wimmera názor, že v prípade uplatnenia redhibitórneho práva, sa zmluva ruší. Kupujúci má condictio ob causam finitam na vrátenie ceny a predávajúci má condictio ob causam finitam na vrátenie vadnej veci, resp. náhradného surogátu, ktorým môže byť napríklad poistné plnenie.
Pandemická situácia výrazne ovplyvnila možnosti realizácie univerzitného života. Zároveň však priniesla nové formy vzdelávania. Je preto pozitívnym znamením, že fakulta dokáže aj v súčasnej dobe zabezpečiť prednášky zahraničných hostí. Usporiadatelia i hosť prejavili záujem o pokračovanie v spolupráci a vyjadrili nádej, že ďalšie stretnutie sa uskutoční už v priamo v priestoroch našej univerzity.
Timotej Práznovský
„Subsidiary application of the Roman law in old Poland“
prof. Marzena Dyjakowska
Je veľkou skúsenosťou, keď do akademickej obce zavíta hosť zo zahraničia a predstaví nové pohľady na svet práva. K takémuto stretnutiu došlo 20. 10. 2021, keď nás v rámci programu ERASMUS+ navštívila profesorka Marzena Dyjakowska z Katolíckej univerzity Jána Pavla II. v Lubline. Počas prednášky na tému „Subsidiary application of the Roman law in old Poland“ poukázala na formy uplatnenia rímskeho práva v práve starého Poľska.
Prednáška bola rozdelená do dvoch častí. V prvej, pani profesorka predstavila niekoľko prípadov zo súdnej praxe v oblasti súkromného práva. Poukázala pritom na skutočnosť, že asesor kráľovského súdu Piotr Rojzjusz aplikoval rímske právo subsidiárne v tých prípadoch, keď normy poľských predpisov a magdeburského práva nepostačovali, alebo pri nejasnej interpretácii práva. Druhá časť sa zaoberala aplikáciou rímskeho práva v trestnoprávnej oblasti, osobitne trestami crimen maiestatis a publicatio bonorum. Právna interpretácia inštitútov bola dokreslená opisom historických reálií z novovekého Poľska, v ktorom sa zrada kráľovského majestátu kruto trestala. Na konci prednášky pani profesorka zdôraznila, že rímske právo bolo aplikované v mnohých procesoch a aj vďaka nemu sa podarilo vyriešiť zložité právne otázky.
Pre zúčastnených bola prednáška zdrojom mnohých informácií zo sveta právnej romanistiky, ako aj povzbudením pre štúdium rímskeho práva v jeho historickom priereze i v súčasnom právnom spektre. Veríme, že sa podobné stretnutia budú opakovať častejšie.
Mgr. Dávid Maukš
Marek Nekoraník
„Spoločné problémy – spoločná reč rímskeho a občianskeho práva“
prof. Markus Wimmer
Profesor Dr. Markus Wimmer z Univerzity Johanna Keplera v rakúskom Linzi prijal pozvanie Katedry rímskeho a cirkevného práva a dňa 7. novembra 2019 navštívil Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. V rámci seminára z rímskeho vecného práva vystúpil pred študentami s prednáškou na tému: Spoločné problémy – spoločná reč rímskeho a občianskeho práva: Regresný nárok ručiteľa a „rušenie držby alebo už evikcia?“
V prvej časti svojej dvojhodinovej prednášky sa venoval zodpovednosti predávajúceho za právnu vadu predmetu kúpy. Predstavil rozdiel medzi držbou veci a držbou práva a vysvetlil význam právnej ochrany držby práva tak v rímskom, ako aj v súčasnom rakúskom práve. Prostredníctvom detailnej exegézy Ulp. D. 19,1,35 demonštroval rozdiel medzi rušením držby konštatovaným v posesórnom spore a evikciou, ktorá je následkom vecnej žaloby (actio in rem) a rozväzuje zodpovednosť predávajúceho za právnu vadu.
V druhej časti, ktorej základom bola exegéza Pomp. D. 17,1,11, predstavil problematiku regresného nároku ručiteľa voči hlavnému dlžníkovi. Venoval sa tiež následkom spojeným s konzumpčnou konkurenciou žalôb, na ktorej bola v klasickom rímskom práve vystavaná zodpovednosť solidárnych dlžníkov. Porovnal a odlíšil zásady zodpovednosti ručiteľa v rímskom a v súčasnom rakúskom práve. Prednášku uzavrel príkladmi z praxe, na ktorých demonštroval spôsob, akým rakúski veritelia prekonávajú subsidiaritu ručenia a podľa vzoru rímskeho práva zakladajú solidárnu zodpovednosť hlavného dlžníka a ručiteľa.
Výklad profesora Wimmera bol „prerušovaný“ zvedavými otázkami študentov, ktoré ochotne a vyčerpávajúco zodpovedal. Zostáva nám dúfať, že profesor splní svoj sľub a našu Právnickú fakultu so zaujímavou prednáškou v budúcnosti navštívi opäť.
„Pštros ako raný príklad zákonnej analógie: Hraničné otázky rímskej zodpovednosti držiteľov zvierat“
prof. Andreas Wacke
V dňoch 23. až 26.októbra 2018 navštívil Právnickú fakultu Trnavskej univerzity Dr. Dr. h. c. mult. Andreas Wacke, LL. D. h. c., emeritovaný profesor pre rímske a občianske právo Univerzity v Kolíne (Nemecko).
Výučbu rímskeho práva spestril prednáškou na tému „Pštros ako raný príklad zákonnej analógie: Hraničné otázky rímskej zodpovednosti držiteľov zvierat“, ktorou študentom prvého ročníka predstavil spôsob, akým rímske právo prostredníctvom analógie vypĺňalo medzery v zákonnom práve.
Podľa ustanovenia Zákona dvanástich tabúľ (tabuľa 8,6) zodpovedal vlastník štvornohého zvieraťa za škodu spôsobenú týmto zvieraťom. Čo však v prípade, ak škodu spôsobilo ulovené dvojnohé zviera, napríklad pštros? Pridŕžajúc sa striktne textu zákona by takéto prípady zostali bez právnej ochrany poškodeného. Možnosti analogického uplatnenia zákonnej normy boli v rímskom práve determinované charakterom formulového procesu. Sudca (iudex) k samostatnému analogickému použitiu zákonného ustanovenia oprávnený nebol, takouto možnosťou disponoval iba prétor v prvej časti procesu. K rozvoju práva prispel prétor aj v tomto prípade úpravou žalobnej formuly, ktorou rozšíril zodpovednosť vlastníka aj na škody spôsobené iným než štvornohým zvieraťom.
Svoju prednášku postavil profesor Wacke na brilantnej interpretácii prameňov z rôznych epoch: od Zákona XII tabúľ až po Cuiaciove Opera omnia. Dlžný napokon nezostal ani pútavej komparácii so súčasným nemeckým právom.